Gitary rodinnej firmy Dowina prenášajú esenciu Devína do nahrávacích štúdií, komorných hudobných klubov aj na vypredané štadióny známych hudobných hviezd. Možno ste doteraz o Dowine nepočuli, no celkom určite ste už Dowinu počuli.

Erika Maťo Marinová, výkonná riaditeľka spoločnosti, držala v rukách hudobné nástroje za desaťtisíce eur a dohliadala na precízne spracovanie tých najpodivnejších zadaní vrátane gravírovania francúzskeho buldočka na prednú dosku. V rozhovore rozpráva o fascinujúcom procese výroby hudobných nástrojov, ale aj o tom, akú rolu zohráva Devínska Nová Ves v úspechu značky Dowina.

Prostredie inšpiruje, umelcov obzvlášť. Myslíte si, že Devínska Nová Ves s pamäťovou stopou siahajúcou až do praveku je dobrou múzou? Napokon, aj meno vašej firmy odkazuje na miestny hrad...

Presne ako vravíte. Názov Dowina je staroveký názov Devínu. Môjho otca prostredie a história tohto kúsku Zeme inšpirovali natoľko, že podľa neho pomenoval svoju novovznikajúcu značku hudobných nástrojov. Doteraz ťažíme z čarovného genia loci, ktorý nám Devínska poskytuje, a teší aj mnohých zahraničných klientov, ktorí k nám chodia na exkurzie.

Erika Maťo Marinová a Stanislav Petko Marinov, zdroj: https://www.dowina.com

Ste viac gitarová poslucháčka alebo hráčka? A aký je to pocit, keď pri sledovaní koncertu či videoklipu vidíte hviezdiť „dowinovku“?

Na hranie nemám veľa času, a preto sa už roky nezlepšujem. Na preskúšanie gitár mi však väčšinou postačujú tie moje odrhovačky alebo mi na nich ochotne zahrajú kolegovia. K nám priamo do Devínskej chodí veľa fantastických hudobníkov, takže privátne koncerty mávame často, čo je skvelý benefit našej práce. A jasné, vždy ma teší, keď vidím Dowiny v teréne, na koncertoch, v rukách skvelých gitaristov, ale aj začínajúcich talentov.

Vaša cesta k drevu nebola priamočiara, študovali ste biomedicínsku fyziku. Pomohlo vám prírodovedné akademické zázemie lepšie pochopiť „vedu“ výroby gitár?

Pomáha mi najmä chuť sa vzdelávať, stále sa učiť nové veci. Ale matematika a fyzika sú natoľko univerzálne vedy, že ich človek zúročí v každom odbore. Čo som však jednoznačne využila ešte viac, bola moja skúsenosť rodiča. To uvedomenie si zodpovednosti nielen za seba, ale aj za ostatných. Plné precítenie toho, že veci väčšinou nejdú podľa plánov jednotlivca a vymýšľať nové riešenia treba často za pochodu.

Netajíte sa tým, že odmietate masovú produkciu. Chcete, aby bola značka Dowina spájaná s jedinečnosťou a osobitým prístupom. S akým najsvojráznejším zákazníckym zadaním ste sa pri práci stretli?

Naši klienti sú mimoriadne kreatívni a často ma prekvapí nejaká nová požiadavka. Za najkurióznejšiu doteraz pokladám prosbu anglického klienta o zapracovanie popola jeho zosnulého otca – to sme zdvorilo odmietli – alebo vygravírovanie francúzskeho buldočka na prednú dosku. To sme zrealizovali a bola to zábava. Klient bol spokojný a my sme sa zas niečo nové naučili.

Pýtať sa na dĺžku výroby gitary by bolo asi také, ako pýtať sa maliara, koľko mu trvá namaľovanie obrazu. Ale predsa, ak je reč o skutočne prémiových kúskoch, ako by ste prerozprávali príbeh zrodu „high end“ gitary – od stromu po prvé zabrnkanie? A koľko ľudí vlastne tento príbeh píše?

Ak by sme naozaj chceli datovať vznik gitary od zoťatia stromu, vôbec nie je prehnané tvrdiť, že tie najlepšie kúsky vznikajú 50 rokov a viac. Vo svete „high end“ nástrojov je vek materiálu dôležitý a niektoré dreviny rokmi nadobúdajú na cene, ale aj na zvukovej kvalite. Dobrým príkladom je napríklad brazílsky palisander, ktorý je už veľa rokov zakázané ťažiť, a ak sa výrobca dostane k legálne vyťaženému a certifikovanému setu tohto druhu, cena sa často začína na sume vyššej ako 10-tisíc dolárov.

Naša štandardná doba výroby, ak je všetok materiál vysušený a pripravený na ďalšie opracovanie, sa pohybuje od 3 do 6 mesiacov. Ak na gitare pracuje len jeden majster, výroba môže trvať aj oveľa dlhšie.

Ručne vyrábané gitary Dowina z Devínskej Novej Vsi, zdroj: https://www.facebook.com/DowinaGuitars/

Drevá na gitary chodievate vyberať do celého sveta. Kam najďalej vás dostal „gitarový turizmus“ a ako vôbec prebieha proces párovania dreva s nástrojom a jeho budúcim majiteľom? Je to podobná alchýmia ako „matching“ v zoznamkách?

To je veľmi milá paralela :-). A áno, rozhodne máme klientov, ktorí si prídu vybrať drevo osobne a preberajú sa materiálmi, až kým im niečo nepadne do oka. Ja sama často fungujem ako ten „zoznamkový algoritmus“ a na základe klientových požiadaviek či pocitu navrhnem vhodné drevo a dizajn.

Čo sa týka výberu materiálu, najčastejšie cestuje otec a väčšina jeho ciest smeruje do Španielska. Nie kvôli lokálnym drevinám, ale práve tým exotickým, ktoré sú do španielskych špecializovaných drevoskladov dovážané.

Spomeniete si na najvzácnejšiu gitaru, akú ste držali v rukách?

Minulý október som bola na pracovnej ceste v Japonsku a ich gitarový trh ma absolútne šokoval svojou veľkosťou, ale aj cenou ponúkaných kúskov. V obchodoch je možné vyskúšať si aj 100-ročné zberateľské klenoty. Zahrala som si na gitarách v hodnote 60-tisíc eur a viac a mala som naozaj rešpekt.

Máte svoje obľúbené gitarové sóla?

Ja v skutočnosti vôbec nemám rada gitarové sóla :-). Mám rada hudbu a pre mňa je gitara nástroj, ktorý má slúžiť piesni. Určite viac ocením muzikalitu a cit ako techniku.

Na záver výsostne negitarová otázka: Ktoré sú vaše milované „zašivárne“ v Devínskej, miesta, kam chodievate dočerpávať energiu?

Blízkosť rieky Moravy, unikátneho Sandbergu a dostupnosť Karpát pokladám za obrovskú výhodu Devínskej Novej Vsi. Môj otec, ktorý trávi v Devínskej viac voľného času, to dokáže v lete naplno využiť, splaví sa na svojom kanoe až ku hradu alebo ide s deťmi na menší cyklovýlet po okolí. Ja osobne najlepšie dočerpám energiu doma s kávou. Väčšinou sa celý týždeň dosť naháňam, po práci rozvážam deti na krúžky, a preto cez víkend najviac docením „pokoj svätý“, ako sa v našej rodine zvykne hovoriť.